Územie dnešných Nadlíc bolo osídlené už v neolite(mladšia doba kamenná). V neskoršom eneolite(najmladšia doba kamenná) patril ľud tu žijúci k lengyelskej kultúry(kultúra v najmladšej dobe kamennej nazvaná podľa maďarskej dediny Lengyel, kde bolo významné nálezisko z tohto obdobia). Otvorené sídliská tejto skupiny sa nachádzajú v blízkosti vodných tokov ale i vo väčšej nadmorskej výške. Osídľujú aj jaskyne.Hroby ľudu ludanickej kultúry sa nachádzajú ojedinele alebo v malých skupinách v blízkosti sídliska. Mŕtvi sú uložení skrčene v smere Z-V. Do hrobu dávali kamenné nástroje, medené špirálky a rúrky, ale i mäsové dary.Keramika je hrubostenná i hladkostenná, zhotovená z jemného materiálu, povrch je hladený alebo leštený.Ďalšie nálezy sú z doby halštatskej(obdobie železnej ére v stred. Európe /700-400p.n.l, podľa mestečka Hallstatt v Hornom Rakúsku).
Dochádza k zmenám vo vývoji, vzniká kniežatská vrstva a mohylový ľud. V tomto období postupne prenikajú na naše územie Tráci a obsadili juhozápadné Slovensko, čím narušili pôvodnú domácu kultúru. Halštatský ľud si budoval polozemnice, v ktorých tkali látky na krosnách , vyrábali kostené nástroje, budovali aj stavby nadzemné s kolovou konštrukciou a sedlovou strechou.Počas sťahovania národov v 5. až 6.storočí sa na naše územie dostali slovanské kmene, ktoré sa živili predovšetkým roľníctvom a chovom dobytka. Po vzniku Veľkomoravskej ríše v 9. storočí náš okres tvoril jadro prvého štátu Slovanov. Historické doklady hovoria o jestvonaní osady na území dnešných Nadlíc z obdobia 10. až 11. storočia, čiže z obdobia Veľkej Moravy.
Prvá písomná zmienka o Nadliciach je z roku 1113, keď sa spomínajú ako susedná obec Dubokan(dnes Livinské Opatovce), pod názvom NADLAN. Dubokany patrili vtedy zoborskému kláštoru. Názov sa vysvetľuje rôznymi variantami:
Nadlaň – na dlani – čo by zodpovedalo polohe osídlenia popri rieke Bebrave.
Nadla - z mena Nadslav( pravdepodobne spomínaný pán, zakladateľ dediny) Nagylány – z maďarského – veľké dievča, resp. dievča z trstiny.
Vyvoj názvu zaznačený v publikáciách: R.1113 – Nadlan, 1344 – Nadlyan, 1773 – Nadlicze, maďarsky - Nadľány, 1.ČSR – Nadlice. V 14.st patrila obec (R. 1344) Tomášovi Vöröšovi , pochádzajúcemu z rodu Pécs, ktorý založil rodinu Aponiovcov. Neskôr po R.1559 viacerým zemanom. Roku 1553 mala 14 sedliackych usadlostí, 1715 9 domácností , R.1787 mlyn, 37 domov a 352 obyvateľov, R. 1828 54 domov a 377 obyvateľov.
Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom a povozníctvom. V obci bola aj štepnica na šľachtenie a dorábanie ovocných stromov. V R.1989 bol v Nadliciach založený liehovar. Za 1.ČSR pracovala väčšina obyvateľov v poľnohospodárstve. Roku 1925 bola časť veľkostatku Samuela Grüna rozparcelovaná. JRD bolo založené R.1949 a od R.1952 celoobecné, R.1960 zlúčené s JRD Livina. Neskôr bola správa presídlená do Chynorian.Obec patrila do župy Nitrianskej. Do R.1960 bola súčasťou okresu Partizánske, kraj Nitra. Po R.1960 – kraj Západoslovenský, okres Topoľčany. Od R.1998 – kraj Trenčiansky, okres Partizánske. Do R.1911 patrila obec pod obvodný notariát v Žabokrekoch, od vtedy mala vlastný notariát, ku ktorému patrili obce: Rajčany,Livina, Livinské Opatovce. V R.1925 1.7. bol notariát prenesený do Chynorian. Od R.1908 20.8. bola umiestnená v miestnom mlyne Jána Kedroviča pošta. Poštár chodieval každodenne do Chynorian na poštový úrad, kde je železničná stanica, vzdialená od Nadlíc 2,5km. Nachádza sa tu tiež Rímsko-katolícky farský úrad, pod ktorý dodnes patria: Livina, Livinské Opatovce, Rajčany. Od R.1977 patrí farnosť pod Trnavskú arcidiecézu a dekanát sídliaci v Topoľčanoch. Každá dedina má svoj kostol a cintorín. K Rajčanom patrí aj poľná kaplnka, zvaná Mechovička, ku ktorej sa viažu rôzne legendy a býva navštevovaná veriacimi zo širokého okolia. V R.1990 sa obnovila tradícia konania pútí, ktorá bola 20 rokov zakazovaná.