Ľudový odev
Kroj patrí medzi najzákladnejšie črty kultúrnosti. V ňom sa odzrkadlujú hospodárske i kultúrne podmienky vývoja určitej oblasti. Nadlicky kroj patrí do skupiny rybianskej. Ženský odev pozostáva z domatkanej ľanovej letnice – sukne /dnes ju nahraďuje tenšia z ľahšieho plátna/, ktorá je pomerne dlhá /zakrýva dve tretiny lýtka/. Je skladaná na väčšie faldy asi 10 cm široké. Na letnici sa nosí čierna alebo tmavomodrá zástera, rovnako skladaná, na obvode zdobená čiernou vyšívanou čipkou z tylu. V dolnej časti bola vyšívana aj prírodnými vzormi/ kvetmi /pestrými farbami.
Dôležitou súčasťou kroja rybianskej skupiny sú bohatovyšívané rukávce. Používali rôzne materiály aj techniky. Sviatočné bývali z tenkého plátna, vyšívané farebnými vlnami – pamukami – najčastejšie na krížik , naplno, ale aj na prútik. Na robotný deň nosili rukávce z komopenného plátna, vyšívané bielou vlnou. Na rukávcoch nosili kabátik – lajblík – pestrých farieb. Používaný materiál bol brokát, kašmír a samet /jednofarebný/.
Ženy po sobáši nosili čepce, vyšívané zlatom zvláštnou technikou. Z hrubého papiera –kartónu – vyrezali tvary, našili ich na látku čepca, a potom na papier nanášali zlaté, strieborné i farebné nite. Podobne bol vyšívaný aj golierik, oblemovaný bielou tylovou čipkou. K čepcu patrili tiež vyšívané stuhy, ktoré boli previazané cez temeno hlavy do zátylia, kde sa zviazali na kamienček /uzol/. Na čepiec sa dával ručník bielej farby, vyšívaný spôsobom rišelié alebo tylangrový – tyl vyšívaný bielou nitkou.
Mužský odev pozostáva z konopených širokých nohavíc – getí – košele a halienky. Košela je vyšívaná na zápästí, golieriku a na hrudi prírodným motívom. Halienka je súkenná v rôznych farbách, na obvode lemovaná vyšívanou stuhou. Na hlave sa nosí klobúk. Kroj je v súčasnosti zaniknutý. Vďaka Andrei Šmatlakovej, Margity Kováčikovej a Anne Bujnovej, ktoré opravili staré a ušili nové, sa tento odev používa už len pri rôznych kultúrnych a cirkevných príležitostiach.
